Podľa Anauta (2005) existujú rôzne prejavy odolnosti, na sociálnej úrovni (adaptácia sociálnych kompetencií), škola (kognitívne a adaptačné schopnosti školy) a emocionálna (psychická pohoda). Kompetencie v ktorejkoľvek z týchto troch oblastí sa môžu prejaviť nezávisle, takže predmet môže rozvíjať odolné vlastnosti v ktorejkoľvek oblasti kompetencií, dokonca aj v niekoľkých súčasne alebo vo všetkých (Walsh et al, 2010). Ale napriek tomu, že preukáže úspech v jednej oblasti, môže predstavovať nedostatky v iných oblastiach svojho života (Ungar, 2003) súčasne (Luthar et al., 2000).
Vo vedeckej literatúre sa uvažovalo o tom, že existuje pozitívny vzťah medzi účasťou na športových aktivitách a niektorými predpokladanými účinkami resp prospešné výsledky, či už z hľadiska sociálnej inklúzie (Feinstein et als., 2006), prosociálneho správania (Armor, 2013), akademických výsledkov (Trudeau et al. als., 2008; Hill et als., 2010) alebo emocionálny a sociálny blahobyt (Eime, 2013).
Predpokladá sa vplyv medzi športovou praxou a rozvinutými kompetenciami tieto môžu byť prenesené do iných domén alebo oblastí osoby (Jonker, 2011), napr Čo
Tieto zdroje alebo osobné vlastnosti tvoria konštrukciu, na ktorú existuje viac informácií, a sú prvkom, na ktorý sa zameriavame Pozor, ak sa pokúsime zhmotniť alebo overiť predpokladaný výskyt fyzickej a športovej aktivity na odolnú kapacitu subjektov, študovaný vo vzorkách betón.
Pocit súdržnosti (SOC): koncept
Pocit súdržnosti (SOC) je definovaný ako a zovšeobecnený spôsob vnímania sveta (s prihliadnutím na kognitívne a emočné aspekty), čo umožňuje vnímať prichádzajúce podnety (vnútorné aj vonkajšie) ako zrozumiteľné, kontrolované a významné. Pocit súdržnosti teda zahŕňa tieto tri komponenty:
- Pochopiteľnosť: Predpokladá, že podnety, ktoré ovplyvňujú subjekt, sú najskôr vnímané ako koherentné a štruktúrované, výsledkom je, že daná osoba môže pochopiť, vysvetliť a predpovedať udalosti, ktoré sú bývanie;
- Spravovateľnosť, hneď ako predmet vyhodnotí zdroje a zručnosti dostupné na splnenie požiadaviek súvisí so vstupným stimulom a umožní vám, aby ste sa necítili bezmocní čeliť ťažkostiam, ktoré vznikajú v takejto situácii žalovať ťa;
- Význam: sa chápe ako viera, že stojí za to podieľať sa na životných výzvach a investovať do nich energiu čo znamená, že človek je presvedčený, že jeho konanie má zmysel (Antonovsky, 1987, p. 19).
Pocit súdržnosti a fyzickej aktivity
V literatúre sa SOC chápe ako a globálne vyjadrenie stupňa dôvery ktoré má subjekt tvárou v tvár nepriazni osudu, takže jeho vysoká úroveň je spojená s väčším odolnosť proti stresu a nižšie riziko patologických reakcií ním vyvolaných (Fromberger et al.s, 1999; Fuglsang a kol., 2002; Hepp a kol., 2008). Nižšia SOC bola predtým spojená s vyššou úrovňou psychickej tiesne po traume (Fromberger et al., 1999; Fuglsang a kol., 2002; Hepp a kol., 2005).
SOC predstavuje a autonómny osobný zdroj schopný priamo prispieť k subjektívnej pohode (Sairenchi et al., 2011), znamená zručnosti čeliť stres sa vyvíja od detstva a dospievania a najvyššiu hodnotu dosahuje v dospelosti (Bezuidenhout a Cilliers, 2010). V iných kontextoch ako šport a fyzická aktivita sa našli významné rozdiely, ktoré podceňujeme nie preto, že sa považujú za irelevantné, ale preto, že sa vyskytujú v iných oblastiach mimo našu vlastnú (svet podnikania a nie výučba (Harry, 2011)).
Dematteis a kol. (2012) poukazuje na to, že subjekty s vyššou SOC „tvárou v tvár stresujúcim životným udalostiam sa im darí využívať dostupné zdroje na efektívne riešenie požiadaviek stredné, vnímať nepriaznivé situácie ako výzvy a lepšie ich chápať, prezentovať flexibilný a emocionálny osobný funkčný vzor stabilný. Zoči-voči zložitým situáciám sa im darí zostať pokojný, uvoľnený, nereagujú nepriateľsky, majú vysokú toleranciu k frustrácii a nízku tendenciu prežívať depresívne alebo depresívne afekty. zraniteľnosť “...„ Títo ľudia sa vyznačujú tým, že majú vyššiu mieru organizácie, vytrvalosti, kontroly a motivácie v správaní zameranom na cieľ, čo znamená, že zriedka konajú impulz. Cítia sa kompetentní, efektívni voči vonkajším požiadavkám, majú vysokú sebaúctu a schopnosť nájsť v sebe motiváciu.
V medziľudské vzťahy sú asertívneVyjadrujú dôveru voči ostatným a prístup spolupráce, ktorý im umožňuje riešiť konflikty, ktoré môžu vzniknúť. Sú srdeční, láskaví, úprimní, majú talent na vytváranie dôverných zväzkov a tešia sa z spoločnosti iných. ““ (str. 20). Ciele, ktoré nesúvisia s športom a fyzickou aktivitou a nie sú s ním výhradné.
Aj keď neexistujú dôkazy spájajúce fyzickú aktivitu s vysokou SOC, Poznamenáva sa, že ľudia s takýmito vlastnosťami (Vysoká SOC) zúčastňovať sa častejšie na fyzických činnostiach (Honkinen a kol. 2005; Kuuppelomäki a kol., 2003; Ahola a kol. (2012)), aj keď stále zostáva pochybnosť, či ide o fyzicky aktívnejších ľudí, alebo či ich vyššia úroveň fyzickej aktivity zvyšuje a zlepšuje úroveň SOC. Eime a kol. (op. cit.) zostavil rôzne štúdie, ktoré ukazujú existenciu pozitívneho vzťahu medzi športovou účasťou a rôznymi prospešné výsledky pre ľudí, a to z hľadiska sociálneho začlenenia, prosociálneho správania, akademických výsledkov alebo sociálneho blahobytu a emotívny.
SOC prispieva k rozvoju a udržiavaniu zdravia ľudí, ktoré sa vyvíjajú od detstva do dospievania, v období, keď to jednotlivci začínajú rozvíjať abstraktnejšiu predstavu o sebe a diferencovanejšie sebapoňatie, pričom získa väčšiu autonómiu a bude o sebe viac rozhodovať (Myrin, 2008).
SOC koreluje s determinantami duševného zdravia, nominálne s negatívnymi emóciami, úzkosťou a depresiou, čo z neho robí paralelné vyjadrenie duševného zdravia, ktoré odráža schopnosť zvládať stres, odrážať zdroje, ktoré sa majú mobilizovať na zvládnutie situácie a hľadanie riešení (Eriksson, 2006). Subjekty s vysokou SOC budú mať kratšie obdobia škodlivého stresu, nižšiu hladinu depresívnych a psychosomatických problémov (Myrin, op.).
Nemalo by sa zabúdať, že podmienky chovu tiež prispievajú k vzniku vysokej SOC, rodina, sociálno-ekonomický status, sociálne vzťahy, kultúra, pohlavie a životné skúsenosti (Honkinen, op., cit.).
Na druhej strane, fyzická aktivitaa plánovaný šport v jeho najvýchovnejšej dimenzii, charakterizované zameraním na daný predmet kto sa zúčastňuje na danej aktivite, najmä na školskej úrovni, kladie väčší dôraz na zručnosti než v postihnutiach a navyše, ako zdôrazňuje Lay (2009): „nehľadí iba na príznaky a patológie.
- Posilňuje osobné zdroje a sociálne interakcie.
- Uľahčuje a integrálny rozvoj osoby v jej sociálnom prostredí.
- Podporuje viacrozmernú perspektívu a integruje všetky rôzne príčiny, podmienky a účinky.
- Spodné prekážky účasť a podporuje integráciu všetkých.
- Poskytuje chránený a dôveryhodný priestor a podporuje medzi všetkými koherentné vzťahy, súdržnosť a empatiu.
- Podporuje kontinuitu a udržateľnosť prostredníctvom integrácie vzdelávania o životnom štýle a siete spolupráca subjektov, organizácií a sociálnych skupín, ktorá uľahčuje sociálnu reintegráciu a perspektívu budúcnosť.
- Podporovať aktívnu účasť všetkých na všetkých úrovniach (plánovanie, implementácia a hodnotenie aktivít) “, s. 111-112.
Pocit súdržnosti ako sprostredkovateľa medzi fyzickou aktivitou a odolnosťou
